Extremedigital sú podvodníci
Táto skúsenosť je biznisovo-súkromná, z času načas potrebujem na firmu niečo kúpiť. Kúpila som si elektronické zariadenie v hodnote viac ako 500 €, volajme to „vec“, doručili mi ho a ja som ho zaplatila pri prebratí. Vec bola v poriadku, fungovala ako hodinky. No po cca 6 mesiacoch vykázala softwarovú chybu. Tak som štandardne kontaktovala dodávateľa, a budem konkrétna „extremedigital.sk“. Teta na infolinke mi dala inštrukcie ako tovar vrátiť, že ho mám starostlivo zabaliť a prípadne si ho odfotiť. Tak som vec zabalila do 10 m bublinkovej fólie, zabezpečila ho v škatuli lepšie ako Fabergého vajíčko, odfotila som si ho zo všetkých strán, aj ako fanstasticky je zabalené. Kuriér mal pri prebratí zvláštnu poznámku o tom, že sa s tým môžem rozlúčiť… Nevenovala som tej poznámke až takú pozornosť … mala som!
Oprava bola extrémne rýchla
Po 5. dňoch som sa informovala u dodávateľa či prišla vec v poriadku, neodpovedali. Zrazu mi prišla správa od prepravnej spoločnosti, že mi príde vec. Potešila som sa, ako rýchlo „vec“ opravili. Keď vec prišla, na prvý pohľad bola škatuľa ok, no potom, roh škatule bol roztrhnutý a kartón narušený a tak som kus kartónu odklopila a videla som LCD display veci komplet rozbitý! Hneď som volala kuriéra že nahlasujem poškodený tovar … Bol to ten istý kuriér s tou poznámkou, ktorý „vec“ preberal, „ja som vám hovoril, že sa s tým môžete rozlúčiť“.
Kolotoč telefonátov a emailov sa roztočil
Volala som prepravnej spoločnosti, tá údajne nenesie zodpovednosť za poškodený tovar a že mám kontaktovať dodávateľa. Jasné oni mali s ním zmluvu, budú to riešiť oni. Volala som hneď dodávateľovi, čo sa stalo. A ten telefonát skrátim na minimum aby som vystihla podstatu: teta z extremedigital.sk, bez ohľadu na to aby vedela kto volá, hovorí: „ale tá vec už rozbitá prišla“, do mňa vošiel jed, Čooooooooooooooooooooooooooo, to čo za bludy mi tu rozprávate, mám to odfotené, natočené, nie je možné aby sa tej veci niečo stalo. Ak Vám vec prišla rozbitá, mali ste ju reklamovať u zazmluvnenej prepravnej spoločnosti, hovorím. Na to teta, že údajne chlapi zo servisu tak chceli urobiť, ale prepravka ich zrušila, že vec prebrali, teda nenesie už zodpovednosť. Teta mi povedala, že mám spísať reklamáciu reklamovanej veci a poslať ju na email. V preklade, neotravuj!
Nie som človek čo takéto veci nechá tak, a tak som sa pustila do práce. Komunikovala som s prepravkou, žiadny podnet z tejto spoločnosti na poškodenie tovaru nemali, teta mi poslala aj foto zo skladu a prepravy tovaru. Takže som spísala krásnu reklamáciu č. 1, mala 4 strany A4 s fotodokumentáciou veci pred zabalením aj po zabalení. Pán z extremedigital.sk mi pekne odpísal, že bohužiaľ im vec prišla už rozbitá a preto mi ju vrátili späť, bez komunikácie – volá sa to nekalá praktika. Poslala som reklamáciu č. 2 že nesúhlasím s jeho tvrdením, lebo mám dôkazy a aj tvrdenie z prepravky že tam niečo nehrá. Chlapík poslal fotky od chlapcov zo servisu, kde bolo zjavné že sa s vecou nie úplne dobre narábalo, fotky vôbec nezodpovedali mojim.
Takže bolo viac ako jasné, že chlapci zo servisu buď vec nevedeli opraviť a tak ju „klkli“ do rohu, však prepravka alebo im vec nedopatrením padla a nevedeli čo s tým, tak mi ju poslali naspäť. Na reklamáciu č. 3 chlapík odpovedal: obráťte sa na Európske spotrebiteľské centrum alebo SOI. Na reklamáciu č. 4 už neodpovedal…
Máme na to inštitúcie, tie pomôžu, však? Či nie?
Tak som sa obrátila na ESC aj na SOI, obrátiť sa znamenalo spísať ďalšie a ďalšie A4 na vysvetlenie situácie. Medzitým som vec som poslala dodávateľovi naspäť, bez informovania, prebrali ju, amatéri. ESC ma hneď zrušili, som podnikateľ a oni riešia len „súkromné“ podnety.
Ako veľká podnikateľka som sa obrátila na SOI, juuj studená sprcha by bola teplejšia. Veľmi milý a ústretový chlapík, naozaj som natrafila na zlatého človeka. No ale to čo povedal už nebolo také pekné, v skratke, vec som síce kúpila zo slovenskej stránky, ale firma je z Budapešti, čiže SOI na to nemá fyzické ani finančné kapacity a ani dosah aby išla vec prešetriť osobne. A popri tom mi ešte povedal, ak by aj išli, tak vlastne oni im dajú pokutu ale moju škodu to nerieši. Takže ma poučil a ja posielam toto poučenie aj vám, ak niečo kupujete cez internet, tak len zo SR firiem so slovenským IČO! Ujo zo SOI mi ale poradil, spísať žalobu – návrh na platobný rozkaz a poslať na okresný súd. Naozaj mi dal dobrú radu, hoci nemusel.
A keďže nemám peniaze na právnikov, naštudovala som si ako spísať žalobu – návrh na vydanie platobného rozkazu, internet je v tomto super. Takže som spísala ďalšie A4 a poslala to ako inak elektronicky s mojim elektronickým čipom a podpisom. 4 dni po tom ako som poslala žalobu na súd, dodávateľ extremedigital.sk vyhlásil, že končí svoju činnosť na slovenskom trhu, tak to stálo na ich internetovej stránke a prišlo mi to aj do mailu. No super, tak sa môže s peniazmi rozlúčiť, povedala som si.
Prešiel mesiac, dva, a prišiel mi rozsudok že súd vydáva platobný rozkaz, ale odporca má lehotu na odvolanie. Takže som čakala, neodvolal sa. Po cca 3-4 mesiacoch (medzitým boli Vianoce) a dodávateľ je zo zahraničia, sa platobný rozkaz stal právoplatným (teda uplynula lehota na odvolanie a súd ho „odobril) a ja som si ho mohla uplatniť. Ale ako? Tak som volala na okresný súd do ZA, že teda čo teraz s tým, keď je to právoplatné a vymožiteľné, teta na súde mi povedala, že ona nevie … no koment. Ale na internete sa dočítate. Treba sa obrátiť na exekútorský súd. Tak som sa obrátila na exekútorský súd v BB. To znamená ďalšie „elektronické papierovačky“, podanie návrhu na exekučné konanie s elektronickým podpisom, bolo tam pár zapeklitých otázok, ale tak nejak som išla aj sedliackym aj mojim odborným rozumom, mala som semestre práva 😊 predsa. Ale človek má spotené dlane, predsa len nerobím také veci každý deň.
Šťastné konce existujú
Exekútorský súd konal na moje prekvapenie veľmi rýchlo, za jeden deň exekúciu zaevidovali, samozrejme po tom, čo som zaplatila poplatok, na ďalší deň mi bola priradená exekútorka, a ďalší deň bolo vydané exekučné konanie. A mohla plynúť ďalšia lehota. A plynula, a plynula a zrazu prišla správa o ukončení exekútorského konania. Motýle v bruchu, moje vypisovanie končí, nič nedostanem … ale nie, odporca všetko uhradil a mne patria moje € aj s trovmi za všetky konania, aj nákladmi na prepravu, keď som vec poslala tejto super firme späť. Neuveriteľné, 7 mesiacov písania, čakania sa naozaj oplatilo.
Takže treba vytrvať, tieto firmy počítajú s tým, že si nedáme tú námahu, nevyložíme žiadne úsilie a dodatočné peniaze na to aby sme sa domohli svojho práva. A hoci bez pomoci inštitúcii, ktoré by mali pomôcť, sama za seba s mojou hlavou a mojimi prstami, ktoré ovládajú strojopis som napísala malú diplomovku a stálo to za to. Za tú moju vec a za moje právo že som bola poškodená a mám nárok na odškodnenie.
Ak máte podobnú skúsenosť, ak vás niekto „ošudil“ kľudne sa inšpirujte, zoberte to ako návod, postup čo treba robiť, ako postupovať, počítajte aspoň so 7. mesiacmi voľných chvíľ strávených s klávesnicou a monitorom alebo si objednajte právnika, ktorý to urobí za vás!